Patrick Schwab

Kandidujem do mestského zastupiteľstva v Martine za mestskú časť Ľadoveň - Jahodníky - Tomčany

Narodil som sa 3. júla 1968 v Martine. V našom meste, s výnimkou obdobia vysokoškolského štúdia, aj celý doterajší život pôsobím. Základnú školu som mal na ZŠ na Východnej ulici a po nej absolvoval Gymnázium vo Vrútkach. V roku 1992 som po päťročnom štúdiu promoval na Strojníckej fakulte STU v Bratislave v odbore Motorové vozidlá. Od roku 1993 som ženatý, s manželkou Danielou vychovávame tri deti - Karolínu (24), Frederika (19) a Patricka (6).

Moja profesionálna kariéra sa vyvíjala od krátkeho pôsobenia v Martimex Consulting a Raxon Trading, ku dlhoročnej práci v oblasti papierenského priemyslu a polygrafie. V rokoch 1995 – 2010 som rozvíjal obchodné aktivity švajčiarskej papierenskej a obalovej firmy Model na Slovensku. Vybudoval som tím 20 pracovníkov na pracoviskách v Martine a Bratislave s kompletným obchodným zázemím generujúcim tržby na úrovni 11 mil. €.

Od roku 2011 do 2013 som pôsobil ako generálny riaditeľ v martinskom závode rakúskej papierenskej skupiny Duropack a od roku 2014 do júna 2018 v tlačiarni Neografia, a. s. na rovnakej pozícií. V týchto významných firmách, pôsobiacich v Martine, som zodpovedal za veľké kolektívy pracovníkov, sofistikované technológie a procesy a rozvoj ich výrobných a obchodných aktivít na Slovensku a okolitých krajinách. Obchodné pôsobenie Neografie sme spolu so šikovným tímom obchodného úseku rozšírili až po Írsko a Škandináviu.

Prečo zamýšľam vstúpiť do komunálnej politiky?

Ako rodený Martinčan a „celoživotný“ obyvateľ nášho mesta citlivo vnímam stav, do ktorého sme sa spolu s ním za ostatné roky dostali. Mrzí ma, že Martin už ani náhodou nemožno nazvať kultúrnym centrom Slovákov a Slovenska. Ku tomuto titulu neprispieva okrem Slovenského komorného divadla v meste už v zásade nič iné. Mesto stratilo atraktívnosť pre turistov, investorov, podnikateľov i vlastných obyvateľov. Ich počet neustále klesá a ľudí do mesta nemá čo pritiahnuť. Posledný významnejší investor prišiel do priemyselného parku (aj to prináležiaceho k susednej obci) pred dvanástimi rokmi... Turistom okrem okolitej prírody nemá mesto veľmi čo ponúknuť. A aj tá príroda za posledných pár rokov výrazne zmenila svoju tvár, žiaľ, len k horšiemu.

Stotožňujem sa s názorom, že po ceste, ktorou sme sa do dnešného stavu dostali, nie je možné ísť ďalej. To isté platí aj o osobách, ktoré tú cestu dláždili. Je nevyhnutné, aby sa vo verejných záležitostiach začali vo väčšej angažovať „noví“ ľudia. Ľudia so skúsenosťami, vzdelaním a schopnosťami, ktoré doteraz využívali a preukazovali v privátnej a podnikateľskej sfére. K mestu a verejným záležitostiam by mali vedieť pristúpiť s pokorou a zodpovednosťou, ktoré mestu, ako je Martin, historicky prináleží.

Kontaktujte nás